Zabudli ste heslo?
  • Increase font size
  • Decrease font size
  • Default font size
  • default color
  • red color
  • green color
Len pre členov

Obec Čerhov

Sobota
Dec 16th
Úvod arrow Napísali o nás arrow Lahodný mok označujú za rodinné striebro i tekuté perly...
Lahodný mok označujú za rodinné striebro i tekuté perly...
Utorok, 26 december 2006
Bola posledná, slnkom a teplom zaliata septembrová nedeľa. V špeciálnom vlaku, ktorý dostal oficiálny názov Tokajský expres, sedeli stovky cestujúcich. Všetci nastúpili v Košiciach s tým, že vystúpia až na konečnej v Čerhove. Boli medzi nimi známi architekti, vysokoškolskí profesori, advokáti, manažéri, lekári, ale aj študenti, ženy na materskej, či remeselníci. Všetci sa tešili na návštevu najznámejších tokajských viníc na území našej republiky, spojenú s ochutnávkami svetoznámych vín. Rozhodli sa stráviť takmer celý deň na miestach, ktoré si vážia a považujú ich, symbolicky povedané – za slovenské národné striebro. Tak, ako napríklad Vysoké Tatry, Kremnickú mincovňu, alebo kúpele v Piešťanoch…

O miesto pod slnkom
Donedávna svet takmer nevedel o tom, že pravé tokajské víno pochádza aj zo Slovenska. Spájal ho iba s územím Maďarska. Akosi nebral do úvahy skutočnosť, že celá tretina tohto špecifického regiónu sa nachádza na území našej republiky. Každý znalec dobrého vína na našej planéte pozná výrok francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV zo 17. storočia. „Vinum regum, rex vinorum“ (Víno kráľov, kráľ vín), ktorý sa vzťahuje iba na tokajské vína. Ťažko povedať, či to povedal po vypití vína z terajšieho územia Slovenska, alebo Maďarska. O niekoľko rokov po ňom prišiel na chuť tokajskému vínu aj slávny ruský cár Peter I. – Veľký a neskôr aj panovníčka Katarína I. Pred storočiami objavili vtedajší lekári aj liečivé účinky „tokaja“ a vraj stovky a stovky litrov tohto moku putovali každoročne i na anglický kráľovský dvor. Prvý oficiálny recept na tokajské víno uzrel svetlo sveta v roku 1631. Jeho autorom bol Ladislav Mathé z Moldavy nad Bodvou.
V roku 1967 po podpísaní dohody medzi vtedajšou ČSSR a Maďarskom, sláva slovenského tokajského vína na dlhé roky zapadla prachom. Československo sa v tomto dokumente zaviazalo predávať celú vlastnú produkciu tokajského vína do Maďarska. To ho ďalej predávalo ako svoje… Až nedávno, ďalšou zmluvou s Maďarskom, sa podarilo vrátiť všetko do starých koľají. Málokto však vie, že k dohode medzi dvoma takzvanými bratskými socialistickými krajinami došlo až potom, keď naši južní susedia stiahli svoje územné požiadavky na niektoré obce v Rožňavskom okrese. Odhliadnuc od toho, slovenské tokajské si získava vysoký kredit aj v ďalekom Japonsku, dokonca aj v takej vinárskej krajine, akou je Francúzsko…

Silné kvarteto
Vráťme sa však k nášmu mimoriadnemu expresnému vlaku. V Čerhove ho privítala ľudová hudba a stovky ľudí netrpezlivo čakali na odvoz do niektorej zo štyroch pivníc. Nečudo, veď celá akcia sa volala Deň otvorených tokajských pivníc. Okrem obce Čerhov sa do tohto zaujímavého podujatia zapojili štyria najvýznamnejší producenti tokajského vína na Slovensku. Návšteva ich pivníc predstavovala zároveň ochutnávku dohromady 16 druhov vín, od omšového cez Furmint, Lipovinu, Muškát žltý, Tokajské samorodé suché a sladké, Víno kráľovnej Alžbety až po tokajské skvosty – výbery 3 – 4 – 5 – 6 putňové. V každej pivnici sa „účastníci pochodu“ zoznámili s dovtedy neznámymi kapitolami dejín tokajského vína, s technológiou jeho prípravy a prezreli si samotné pivnice. Bola to skutočne degustácia na patričnej úrovni, i keď poniektorým predsa len stúpla do hlavy. V pivniciach bola síce teplota okolo 10 Celsia, na slnku však aj o dvadsať viac… Organizátori mysleli i na mnohé detaily. Pred prvou návštevou pivnice dostal návštevník k vstupenke plátennú taštičku so skleneným pohárom. Tú si mohol zavesiť na krk a chodiť s ňou od Čerhova až po najvzdialenejšie Viničky. Napriek tomu si niektorí svoje poháre zabudli už v prvej navštívenej pivnici…

Cibéby, putne, furmint...
Tokajskú oblasť máme síce „za rohom“, ak sa Slovák ocitne v cudzine medzi vinármi určite sa ňou nezabudne pochváliť, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepozná jej dejiny. O nich nám podrobnejšie povedal Jaroslav Ostrožovič, ambiciózny mladý vinár. Jeho životným cieľom je presláviť slovenské, najmä však tokajské vína vo svete. Nie náhodou niektoré jeho produkty získali viaceré ocenenia a patria do stovky najlepších slovenských vín. Pán Ostrožovič by svoje tokajské ochotne ponúkol aj najvýznamnejším svetovým politikom, či iným svetovým celebritám. Vie, že naň môže byť náležite pyšný. Kráľovstvo jeho rodinnej firmy predstavuje 35 hektárov viníc. Z celkovej ročnej produkcie vyše 300 tisíc litrov vína až tretina patrí do absolútnej slovenskej špičky! „Slovenská tokajská oblasť pozostáva iba z 987 hektárov viníc a je najmenšia v republike. Jej plocha predstavuje iba 4,7 percenta z celkovej plochy viníc na Slovensku. Jej základom je tuftová pôda sopečného pôvodu. V sopečnej vyvreline sú vykopané aj tokajské pivnice. Tokajskú vinársku oblasť charakterizuje dlhá, suchá a slnečná jeseň. Práve také počasie má priamy vplyv na kvalitu hrozna, a teda aj vína…“
Hrozno sa tu pestuje už takmer  dve tisícročia (!) Priniesli ho sem rímske légie. V 13. storočí uhorský kráľ Béla IV. vytvoril podmienky na presídlenie časti obyvateľov z južného Talianska, z okolia mesta Bari. Tí doniesli odrodu Furmint, ktorá sa stala základnou tokajskou odrodou. Už pred storočiami bol uzákonený
zoznam obcí, ktoré mohli produkovať originálne tokajské vína. Uhorský zákon z roku 1908 určil 31 obcí na pestovanie tokajských odrôd hrozna (Furmint, Lipovina, Muškát žltý). Z nich sa na terajšom území Slovenska nachádzali iba tri – Malá tŕňa, Slovenské N. Mesto a Viničky. Zákon SNR č. 4 z roku 1959 rozšíril slovenskú tokajskú oblasť o ďalšie štyri obce. Zázrak, nazvaný ako tokajské výberové víno, pozostáva nielen zo sopečnej pôdy, troch odrôd hrozna, podnebia a počasia, ale aj z ušľachtilej plesne Botrytis cirenea cibéb. Zoschnuté bobule hrozna, napadnuté spomínanou ušľachtilou plesňou, sa ručne oberajú vo vinohradoch pri neskorom zbere hrozna a zalievajú sa Tokajským samorodým suchým vínom. Mierou na pridávanie cibéb do vína sa stala putňa, teda drevená noša, používaná na zber hrozna. Váha cibéb jednej putne sa pohybuje od 15 do 25 kg. Trojputňové víno predstavuje sud o objeme 136 litrov, v ktorom sa tri putne cibéb zaliali tokajským suchým vínom. Po macerácii takéto víno dozrieva v pivnici aspoň štyri roky. Najkvalitnejšie druhy vín v studených tuftových pivniciach dozrievajú aj 15 rokov!

Liečivý jantár
Prvé tokajské výberové víno vyrobili v roku 1650. Už o niekoľko rokov neskôr vtedajší lekári opisovali jeho liečivé účinky. Zatiaľ poslednú odbornú expertízu tokajských vín, ktoré majú farbu číreho jantáru, uskutočnili v roku 1995 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Potvrdila to, čo sa už dávno vedelo: tokajské vína sú prírodným zdrojom antioxidantov, minerálnych látok a ich konzum prispieva k prevencii najmä kardiovaskulárnych a nádorových ochorení.
Už pred storočiami vtedajšia medicína tvrdila, že tokajské vína predstavujú preventívnu ochranu pri epidémiách, či už išlo o týfus, paratýfus, alebo choleru. Tvrdili, že je dobré „užívať“ ho pri stavoch organickej ochabnutosti. Znižuje depresiu a úzkosť, ktoré sú sprievodným javom koronárnych chorôb. Triesloviny v tokajských vínach uľahčujú trávenie a zabraňujú zápche…
Štyri tokajské pivnice sa teda n á v š t e v n í kom otvorili dokorán. Boli medzi nimi vyznávači jantárového moku nielen z východného Slovenska, ale aj zo Záhoria (!) a Kysúc. Všetci pricestovali do tohto presláveného kúta juhovýchodného Slovenska s cieľom nielen piť, ale sa aj niečo podučiť, jednoducho spojiť príjemné s užitočným. Bol to vydarený deň, ale... Ako takmer každé podujatie u nás malo jednu chybičku krásy. Nezvládnutou organizáciou zo strany Obecného úradu v Čerhove, zlyhala kyvadlová doprava medzi jednotlivými pivnicami. Mnohí návštevníci, ktorí boli na ňu odkázaní, sa ani po hodinách (!) čakania nedostali do niektorej zo štyroch pivníc. Pritom na návštevu každej z nich bol prísne vyhradený čas – maximálne hodinu.
Kvalitnú prácu vinárov nezodpovedne pokazili organizátori. (Nielen) vinári v Tokajskej oblasti majú svoje problémy. Zápasia s minimálnymi dotáciami a obrovskou konkurenciou lacných, nie vždy kvalitných vín zo Španielska, Maďarska a Talianska. Preto všetci by si mali vziať k srdcu slová Gejzu Nagya z Viničiek: „Život je krátky na to, aby sme pili nekvalitné vína!“

Epilóg
Odkiaľ sa vzalo slovo „Tokaj“? Časť odborníkov tvrdí, že ide o staroslovienske slovo „stokaj“, ktoré znamenalo sútok riek Tisa a Bodrog. To isté platí o obci a blízkom vrchu s rovnomenným názvom. Jeho pomaďarčením vznikol „tokaj“. Bez ohľadu na to, či má meno tejto vinárskej oblasti slovanský alebo maďarský pôvod, máme byť na čo hrdí. Na našich vynikajúcich vinárov, ktorí po roku 1989 napriek ekonomickým i politickým problémom, dokázali obnoviť slávu slovenského tokajského vína. Na ich odbornú zdatnosť a lásku k práci. Práve ich zásluhou môžeme stále hovoriť o rodinnom striebre, či tekutých perlách s farbou jantáru. Pesimisti sú presvedčení, že pre obnovenie slávy slovenského tokajského vína sme urobili všetko. Optimisti veria, že do Malej a Veľkej Tŕne, Viničiek, Čelejky, Slovenského Nového Mesta a Borše, budú prúdiť davy turistov z celého sveta a obdivovať tento zemplínsky miniregión s dlhým a neobvykle teplým babím letom, ale najmä s pohostinnými pivnicami, plnými sudmi s vínom neopakovateľnej chuti a vône. Pretože také jedinečné víno sa rodí iba tam, kde nie sú iba cibéby, ale predovšetkým láska. Tokajské víno sa nedá robiť bez lásky. Práve preto je také vzácne, preto je tento úzky pás zeme na sútoku Bodrogu a Tisy už teraz jednou z najuznávanejších vinárskych oblastí.

VLADIMÍR MEZENCEV
Zdroj: Časopis Imidž
 
Spýtajte sa obce
Fotogaléria
Košický samosprávny kraj

Štatistika návštev

Návštevníkov: 1103063

Kto je online

Kontakt

Obecný úrad Čerhov
Ulica Dlhá 100
076 81 Čerhov

Tel./Fax: 056/679 3222
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.

Starosta obce:
Pavol Balogh

>> Kde sa nachádzame <<

Informácie

Kultúra
Doprava
Školstvo
Cirkev

Anketa

Čo by ste v obci zlepšili ....
 

Naši partneri

SACR