Kronika obce

Existenciu a vývoj dediny v minulosti často postihli nepríjemné mimoriadne udalosti. Jednou z nich bol vpád Tatárov v roku 1567. Oddiel Tatárov úplne vydrancoval, zničil a vyplienil dedinu. Ľudia sa pred nimi rozutekali  a dedina ostala celkom vyľudnená.

V roku 1663, podobne ako ostatné obce Zemplínskej župy, aj Čerhov postihla veľmi nebezpečne sa šíriaca choroba mor. Na túto chorobu zomrelo v dedine viac občanov, ale bližšie údaje o jej priebehu a dôsledkoch s anezachovali.
V rokoch 1831 – 1832 postihla obec ďalšia hromadne sa šíriaca choroba – cholera. Na túto chorobu ochorelo v obci 19 občanov, z ktorých 6 sa vyliečilo a 13 ich zomrelo. V susedných obciach to bolo oveľa horšie, keď vo Veľkej Tŕni ochorelo až 132 osôb, z toho 76 zomrelo. Vo veľatoch ochorelo 84 osôb a 66 z nich zomrelo.

V súvislosti s výskytom cholery a v dôsledku veľmi zlej hospodárskej a sociálnej situácie občanov vypuklo v roku 1831 v Zemplíne sedliacke povstanie. Povstanie v jednotlivých obciach bolo zamerané hlavne proti miestnym zemepánom. Aj občania Čerhova sa aktívne zapojili do tohto povstania. Keďže v dedine žila iba rodina baróna Sennyeyeho, povstanie bolo zamerané proti nemu. Občania sa zhromaždili pred budovou kaštieľa v parku, kde predložili barónovi Sennyeymu, vlastníkovi veľkostatku, svoje požiadavky. Požiadavky boli zamerané na zníženie pracovného šasu a na zvýšenie naturálnych odmien za odvedenú prácu. Tieto požiadavky im boli zamietnuté a na potlačenie povstania bolo do Čerhova vyslané vojsko.

Pod vedením nadporučíka Abrahámyho prišlo zo Sárospataku peši do Čerhova 15 husárov a cestou sa k nim pripojilo ďalších 25 vojakov. Rozmiestnili sa v parku okolo kaštieľa baróna Sennyeyho. Cez deň sa pripravovali a nacvičovali streľbu, aby v noci v prípade potreby mohli ihneď zasiahnuť.
Veliteľ Abrahámy vydal rozkaz, že on spolu s 24 vojakmi bude strážiť a v prípade potreby brániť prízemnú časť budovy kaštieľa. Ku každým dverám a každému oknu bol postavený jeden vojak. Ostatní vojaci boli rozmiestnení na poschodí pri oknách, odkiaľ mali za úlohu odstreľovať povstalcov. Rozkaz znel, že majú dobre pozorovať, presne cieliť a v prvom rade majú odstreliť organizátorov povstania.

Nakoľko v okolitých dedinách, kde k povstaniu došlo skôr, bolo povstanie potlačené, k stretnutiu v Čerhove už nedošlo. V reči starých občanov v dedine sa dosť dlho o tom hovorilo, no písomne sa okreem uvedeného nič nezachovalo. Spomínalo sa, že vedúci činitelia a organizátori povstania boli zo služieb veľkostatku uvoľnení a museli dedinu opustiť.

Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914 a pretrvala až do roku 1918. Zápalnou iskrou na započatie vojny bol atentát na následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda D’ Este a jeho manželku zo strany srbských odbojových príslušníkov. Obidvaja manželia v dôsledku atentátu zahynuli. No hlavným dôvodom tejto vojny boli rozpory medzi veľmocami o ovládnutie Európy.

Aj keď pirame boje v Čerhove (až na menšie prestrelky medzi maďarskou červenou armádou a československými legionármi v roku 1919) neboli, jej dôsledky ťažko postihli jeho obyvateľov. Všetci mladí muži z dediny boli odvedení a vyslaní do bojov na rôzne úseky frontov. Boli to Slováci, ale aj proti svojej vôli boli donútení ísť bojovať az azáujmy, ktoré im boli cudzie. Jedenásť z nich sa už domov nevrátilo a mnohí z ďalších účastníkov tejto vojny boli na celý život zdravotne postihnutí. Niektorí sa domov vrátili ako československí legionári bojujúci v Rusku. Ján Rimár, ktorý v roku 1914 narukoval a bol vyslaný na ruský front, prešiel do zajatia, vstúpil do československých légií a domov sa vrátil cez Vladivostok až v roku 1921.

Občania dediny prevažnú časť dopestovaných produktov museli odovzdávať pre účely vojny a pre nich neostalo ani na uživenie rodín. Najhoršie to znášali príbuzní tých občanov, ktorí boli na rôznych frontoch tejto vojny. Ťažko je vžiť sa do postavenia príbuzných, ktorí mali na fronte niektorého z členov rodiny, a pri každej návšteve poštára so strachom očakábali, čo a akú správu im doniesol. Či je to list od príbuzného alebo to najhoršie, čo mohlo byť, že v boji na fronte zahynul.

Veľkým potešením pre obyvateľov dediny bolo ukončenie vojny a rozhodnutie o vzniku Československej republiky. Konečne, po tisícročnom strádaní a očakávaní sa už aj oni stali slobodnými občanmi nového demokratického štátu v Európe. Teraz sa už nemuseli obávať a bojovať o svoj materinksyý jazyk a svoju príslušnosť k slovenskému národu. S radosťou a elánom sa pustili do budovania svojej vlasti s nádejou, že postupne sa budú mať lepšie, ako to bolo do roku 1918. Čiastočne prevedená pozemková reforma v roku 1919 ich nádej do určitej miery potvrdzovala. Povojnová situácia sa postupne konsolidovala, ale hospodárska kríza v tridsiatych rokoch mala na obyvateľov v dedine veľmi nepriaznivý dopad. Vznikla veľká nezamestnanosť a veľa rodín, najmä z radov robotníkov bolo odkázaných na poberanie lístkov na stravovanie nezamestnaných, takzvané žobračenky.

Nástupom Hitlera k moci v Nemecku, jeho mocenská snaha o ovládnutie iných národov bola v prvom rade zameraná proti susedným štátom. Po obsadení Rakúska svoj zámer Hitler obrátil proti Československu. Okolo hraníc s Nemeckom a Maďarskom sa začali od roku 1936 budovať opevnenia na obranu republiky. Boli to betónové bunkre, pať ich bolo aj v chotári obce. Vybudované ochranné opevnenia pre svoj účel použité byť nemohli.
V máji roku 1938 československá vláda urobila čiastočnú mobilizáciu branných síl, ktorá do určitej miery oddialila Hitlerovu snahu na obsadenie územia obývaného susedskými Nemcami v Čechách a snahu Horthyovského Maďarska o obsadenie južného územia Slovenska.

Určite si z vtedajších obyvateľov Čerhova ešte spomenú na historickú májovú noc, keď v priebehu niekoľkých hodín skoro jedna tretina mužov z dediny bola vystrojená a so zbraňou v ruke zaujala obranné postavenie na štátnej hranici medzi Čerhovom a Maďarskom.
Nakoľko situácia zo strany Nemecka a Maďarska sa naďalej zhoršovala, v septembri 1938 vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu záložníkov do 40 dokov veku. Každý občan z dediny, ktorého sa to týkalo, v priebehu 24 hodín od vyhlásenia sa poslušne hlásil k nástupu brannej povinnosti v určenom vojenskom útvare.

Mníchovská dohoda, ktorá sa uskutočnila o nás bez nás, rozhodla, že územie obývané sudetskými Nemcami musí ČSR odovzdať Nemecku. Podľa rozhodnutia Viedenskej arbitráže južné územie Slovenska bolo odstúpené Maďarsku. Takto sa aj čisto slovenská obec Čerhov dostala pod okupáciu fašistického Maďarska.

Okupácia Čerhova
Rok 1938 bol ďalšou veňmi nepríjemnou mimoriadnou udalosťou pre obyvateľov dediny. Bola to neočakávaná okupácia Čerhova maďarskou armádou v novembri 1938. Čisto slovenská dedina bola obsadená a pričlenená k Maďarsku. Hranica medzi Maďarskom a Slovenskom bola na polceste medzi dvoma susednými slovenskými dedinami Čerhovom a Veľatami. Bolo to jedno z najsmutnejších období pre obyvateľov dediny, keď po dvadsiatich rokoch slobody sa nanovo dostali do područia Maďarov. Veľmi ťažko to znášala mladá generácia, ktorá vyrástla už za prvej ČSR a po maďarsky nevedela. Obvatelia v dedine verili, že nemôže to tak dlho zostať, ale trvalo to do konca roku 1944.

Ani tento ťah Maďarom na pomaďarčenie dediny nevyšiel. Mladá generácia vedela dobre odlávať pomaďarčovaniu a tvrdo bojovala za svoje práva.