Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pravý panel Preskočiť na pätičku

O obci

Kraj: Košický kraj
Okres: Trebišov
Región: Dolný Zemplín
Počet obyvateľov: 830
Prvá písomná zmienka: 1067
Rozloha obce: 767 ha
PSČ: 076 81
Tel./fax: 056/67 93 222
E-mail: obec2@cerhov.sk, obec3@cerhov.sk
Web: www.cerhov.sk

Poloha a opis
Čerhov je malá dedina v južnej časti východného Slovenska, v okrese Trebišov. Od okresného sídla je vzdialená 18 km smerom na juh. Z historicko-porovnávacieho pohľadu patrí Čerhov medzi najstaršie obce bývalej Zemplínskej župy a bývalého okresu Sátoraljaújhely. Jeho existencia da datuje už od roku 1067, čo dokazuje zmienka v knihe “Obce Zemplínskej župy”.

S okolitým svetom má Čerhov dobré komunikačné spojenia. Priamo cez dedinu vedú dve významné dopravné komunikácie. Jednou je železničná trať vedúca z Prahy do Čiernej nad Tisou, a pokračovaním cez Ukrajinu až do Moskvy. Druhou je cestná komunikácia pre motorvé vozidlá.

Chotár obce sa rozprestiera na úrodnej nížine. Štátnu, ale aj prírodnú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom na tomto úseku vytvára rieka Roňava, tečúca zo severu na juh.

V chotári obce sa pestujú všetky druhy obilnín, zemiaky, cukrová repa, tabak, kukurica, repka, slnečnica, rôzne druhy zeleniny a ovocia. Nad dedinou sú rozsiahle vinice, kde sa pestujú kvalitné odrody hrozna na výrobu vína: Furmint, Lipovina, Muškát žltý, Rizling. Táto časť chotára je súčasťou teritoriálnej Tokajskej vinohradníckej oblasti. Spadajú do nej časti chotárov obcí: Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Černochov a Bara. Výmera Tokajskej vinohradníckej oblsti je 908,15 ha.

História obce

Pôvodne poddanská poľnohospodársko – vinohradnícka obec v slovenskej časti vinohradníckej oblasti Tokaj. Etnicky bola prevažne slovenská, nábožensky zmiešaná, s prevahou katolíckych cirkví. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1076.
V 14. a 16. storočí Čerhov postupne patril šľachticom z Tolcsvy, Tŕne, Cejkova, Úpora, Perína a v 16. storočí Šerediovcom, Bánfyovcom, Dobóovcom, a iným. Seneyeovci vlastnili väčšiu časť obecného chotára v rokoch 1631 – 1944, t. j. vyše tristo rokov. Postavili v obci kaštieľ s pekným parkom. Posledným vlastníkom bol Pál/Pavol/ Semyey, ktorý po vzniku ČSR žil v Maďarsku.

Obec čerhov

Čerhov sa spomína v listine z roku 1398 ako staršia zemianska osada. V roku 1441 platili Čerhovčania daň kráľovi 35 zlatých /40 domácností/. Roku 1459 bola obec príslušenstvom Tokajského hradu. Roku 1557 patrila k majetkom grófa Šerediho, mala osem port /celých sedliackych usadlostí/ a troch želiarov. Roku 1567 dedinu spustošili Tatári a niekoľko rokov bola opustená. Ešte roku 1600 ju tvorilo iba desať obývaných sedliackych domov, kostol, fara a škola.
Pôvodne katolícku obec ovládli počas reformácie v rokoch 1598 – 1646 evanjelickí reformovaní kazatelia. Po nástupe protireformácie bol kostol ešte roku 1700 stále opustený. Súčasný neskoroklasicistický kostol Narodenia Panny Márie postavili roku 1858. Nachádza sa v ňom obraz Vzkriesenia Lazára od V. Klimkoviča a krypta bývalého zemepána J. Hercza.
Po protihabsburgských stavovských povstaniach bola dedina spustnutá a zanikla. Roku 1720 ju tvorili len tri domácnosti. Počas ruthénskej kolonizácie sa v roku 1828 zvýšil počet domácností na šesťdesiat. a obyvateľov na 469. Popri poľnohospodárstve a vinohradníctve sa obyvateľstvo venovalo aj remeslám- debnárstvu, kováčstvu, kolesárstvu, rákosníctvu a roľnícke ženy aj tkáčstvu.
Pravdepodobne už v druhej polovici 18. storočia existovali dve časti obce- Dolný a Horný Čergov. Po roku 1945 boli pozemky, ktoré oddeľovali obe časti obce, rozpredané a priestor zastavaný. Dolný majer vlastnili Senneyovci, horný- Széchényiovcom do roku 1944.

Obec čerhov

Széchényiovcom patrila horná časť obce s majerom, Szenneyovcom dolná časť obce s majerom. Hlavným zdrojom príjmov majera Széchenyiovcov bol odpredaj dreva a vína z vinohradov na Čiernej hore.
Vysťahovalectvo, ako sociálny jav, neobišlo ani Čerhov. V roku 1910 zo 460 obyvateľov obce bolo 56 v Amerike. Vysťahovalecké vlny trvali od 80-tych rokov 19. storočia do začiatku 30-tych rokov 20. storočia.
Prevažnú časť negramotného obyvateľstva začali vyučovať od roku 1878/1879 v starej škole. Od roku 1878 bola obec sídlom Obvodného notárskeho úradu. Do života obce tragicky zasiahla prvá svetová vojna. Po vzniku medzivojnovej ČSR sa Čerhov stal pohraničnou obcou.

Obcou prechádzala a prechádza dôležitá železničná trať. Existovalo tam aj niekoľko menších prevádzok- mlyn na obilie, veľkosklad- fľašovanie a rozvoj piva, výroba betónových skruží do studní a podobne. Bol tam aj pekný ovocný sad Jozefa Gáthyho. Čerhov zostal sídlom Obvodného notárskeho úradu až do roku 1950.
V roku 1930 mala obec 105 domácností a 596 obyvateľov. Rozvojom školstva sa podarilo postupne odstrániť za monarchie existujúcu veľkú negramotnosť.

V novembri 1938 bol Čerhov pričlenený k horthyovskému Maďarsku. Tento stav trval až do oslobodenia obce Červenou armádou 2. 12. 1944. Počas druhej svetovej vojny bolo 42 mužov povolaných do maďarskej armády, jedenásť z nich padlo na jej frontoch. Štrnásť Židov odvliekli z obce do koncentračných táborov. Ďalších 21Čerhovčanov vstúpilo po prechode frontov do Prvého československého armádneho zboru. Z nich dvaja padli v bojoch za oslobodenie od fašizmu.
Po druhej svetovej vojne prešiel Čerhov zložitým obdobím povojnovej obnovy, parcelácie veľkostatkov, kolektivizácie poľnohospodárstva a výstavby obce. V prvej tretine 20. storočia bola ešte tretina domov v obci prikrytá slamou a bez elektriny. Do roku 1936 nebol v obci občan so stredoškolským vzdelaním a maturitou. Prvé žiarovky sa rozsvietili v obci v roku 1949. Už v roku 1946 zrekonštruovali prízemie kaštieľa na kultúrnu miestnosť pre divadelných ochotníkov, filmy, tanečné zábavy a podobne. V roku 1955 bol už v obci otvorený kultúrny dom. Po rekonštrukcii kaštieľa v roku 1950 – 1953 bola v ňom umiestnená ZDŠ pre celé spádové územie. V 60-tych rokoch boli spevnené cesty a zavedená elektrina na Dolný majer. Roku 1978 mala obec už všetky bezprašné cesty.

Obec čerhov

Veľkou investičnou akciou bola výstavba závodu Prefa /1975 – 1986/ na výrobu betónových výrobkov a konštrukcií pre poľnohospodárske stavby. Prvá materská škola v obci bola postavená v rokoch 1976 – 1978. Novostavba novej ZDŠ v akcii „Z“ bola realizovaná v rokoch 1986 – 1990. Verejný vodovod zaviedli do obce v rokoch 1995 – 2000. Plynofikácia obce bola veľkou investičnou akciou v prospech všetkých občanov. Výstavbou domu smútku v roku 2001 bola zabezpečená oveľa dôstojnejšia rozlúčka so zosnulými. Rozhodujúci podiel na realizácii týchto stavebných akcií mali obecné zastupiteľstvá na čele so starostami obce Ladislavom Kubínym /do roku 1990/, Štefanom Sakáčom /do roku 1995/ a Pavlom Baloghom od roku 1995 doteraz.
V súčasnosti majú v obci tradičné slávnosti vinobrania, stavania májov a iné sviatky. Obnovuje sa parková zeleň, vytvára Dom tradícií a slávu obce v okolí šíri folklórna skupina Strapec.


Kronika

Existenciu a vývoj dediny v minulosti často postihli nepríjemné mimoriadne udalosti. Jednou z nich bol vpád Tatárov v roku 1567. Oddiel Tatárov úplne vydrancoval, zničil a vyplienil dedinu. Ľudia sa pred nimi rozutekali  a dedina ostala celkom vyľudnená.

V roku 1663, podobne ako ostatné obce Zemplínskej župy, aj Čerhov postihla veľmi nebezpečne sa šíriaca choroba mor. Na túto chorobu zomrelo v dedine viac občanov, ale bližšie údaje o jej priebehu a dôsledkoch s anezachovali.
V rokoch 1831 – 1832 postihla obec ďalšia hromadne sa šíriaca choroba – cholera. Na túto chorobu ochorelo v obci 19 občanov, z ktorých 6 sa vyliečilo a 13 ich zomrelo. V susedných obciach to bolo oveľa horšie, keď vo Veľkej Tŕni ochorelo až 132 osôb, z toho 76 zomrelo. Vo veľatoch ochorelo 84 osôb a 66 z nich zomrelo.

V súvislosti s výskytom cholery a v dôsledku veľmi zlej hospodárskej a sociálnej situácie občanov vypuklo v roku 1831 v Zemplíne sedliacke povstanie. Povstanie v jednotlivých obciach bolo zamerané hlavne proti miestnym zemepánom. Aj občania Čerhova sa aktívne zapojili do tohto povstania. Keďže v dedine žila iba rodina baróna Sennyeyeho, povstanie bolo zamerané proti nemu. Občania sa zhromaždili pred budovou kaštieľa v parku, kde predložili barónovi Sennyeymu, vlastníkovi veľkostatku, svoje požiadavky. Požiadavky boli zamerané na zníženie pracovného šasu a na zvýšenie naturálnych odmien za odvedenú prácu. Tieto požiadavky im boli zamietnuté a na potlačenie povstania bolo do Čerhova vyslané vojsko.

Pod vedením nadporučíka Abrahámyho prišlo zo Sárospataku peši do Čerhova 15 husárov a cestou sa k nim pripojilo ďalších 25 vojakov. Rozmiestnili sa v parku okolo kaštieľa baróna Sennyeyho. Cez deň sa pripravovali a nacvičovali streľbu, aby v noci v prípade potreby mohli ihneď zasiahnuť.
Veliteľ Abrahámy vydal rozkaz, že on spolu s 24 vojakmi bude strážiť a v prípade potreby brániť prízemnú časť budovy kaštieľa. Ku každým dverám a každému oknu bol postavený jeden vojak. Ostatní vojaci boli rozmiestnení na poschodí pri oknách, odkiaľ mali za úlohu odstreľovať povstalcov. Rozkaz znel, že majú dobre pozorovať, presne cieliť a v prvom rade majú odstreliť organizátorov povstania.

Nakoľko v okolitých dedinách, kde k povstaniu došlo skôr, bolo povstanie potlačené, k stretnutiu v Čerhove už nedošlo. V reči starých občanov v dedine sa dosť dlho o tom hovorilo, no písomne sa okreem uvedeného nič nezachovalo. Spomínalo sa, že vedúci činitelia a organizátori povstania boli zo služieb veľkostatku uvoľnení a museli dedinu opustiť.

Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914 a pretrvala až do roku 1918. Zápalnou iskrou na započatie vojny bol atentát na následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda D‘ Este a jeho manželku zo strany srbských odbojových príslušníkov. Obidvaja manželia v dôsledku atentátu zahynuli. No hlavným dôvodom tejto vojny boli rozpory medzi veľmocami o ovládnutie Európy.

Aj keď pirame boje v Čerhove (až na menšie prestrelky medzi maďarskou červenou armádou a československými legionármi v roku 1919) neboli, jej dôsledky ťažko postihli jeho obyvateľov. Všetci mladí muži z dediny boli odvedení a vyslaní do bojov na rôzne úseky frontov. Boli to Slováci, ale aj proti svojej vôli boli donútení ísť bojovať az azáujmy, ktoré im boli cudzie. Jedenásť z nich sa už domov nevrátilo a mnohí z ďalších účastníkov tejto vojny boli na celý život zdravotne postihnutí. Niektorí sa domov vrátili ako československí legionári bojujúci v Rusku. Ján Rimár, ktorý v roku 1914 narukoval a bol vyslaný na ruský front, prešiel do zajatia, vstúpil do československých légií a domov sa vrátil cez Vladivostok až v roku 1921.

Občania dediny prevažnú časť dopestovaných produktov museli odovzdávať pre účely vojny a pre nich neostalo ani na uživenie rodín. Najhoršie to znášali príbuzní tých občanov, ktorí boli na rôznych frontoch tejto vojny. Ťažko je vžiť sa do postavenia príbuzných, ktorí mali na fronte niektorého z členov rodiny, a pri každej návšteve poštára so strachom očakábali, čo a akú správu im doniesol. Či je to list od príbuzného alebo to najhoršie, čo mohlo byť, že v boji na fronte zahynul.

Veľkým potešením pre obyvateľov dediny bolo ukončenie vojny a rozhodnutie o vzniku Československej republiky. Konečne, po tisícročnom strádaní a očakávaní sa už aj oni stali slobodnými občanmi nového demokratického štátu v Európe. Teraz sa už nemuseli obávať a bojovať o svoj materinksyý jazyk a svoju príslušnosť k slovenskému národu. S radosťou a elánom sa pustili do budovania svojej vlasti s nádejou, že postupne sa budú mať lepšie, ako to bolo do roku 1918. Čiastočne prevedená pozemková reforma v roku 1919 ich nádej do určitej miery potvrdzovala. Povojnová situácia sa postupne konsolidovala, ale hospodárska kríza v tridsiatych rokoch mala na obyvateľov v dedine veľmi nepriaznivý dopad. Vznikla veľká nezamestnanosť a veľa rodín, najmä z radov robotníkov bolo odkázaných na poberanie lístkov na stravovanie nezamestnaných, takzvané žobračenky.

Nástupom Hitlera k moci v Nemecku, jeho mocenská snaha o ovládnutie iných národov bola v prvom rade zameraná proti susedným štátom. Po obsadení Rakúska svoj zámer Hitler obrátil proti Československu. Okolo hraníc s Nemeckom a Maďarskom sa začali od roku 1936 budovať opevnenia na obranu republiky. Boli to betónové bunkre, pať ich bolo aj v chotári obce. Vybudované ochranné opevnenia pre svoj účel použité byť nemohli.
V máji roku 1938 československá vláda urobila čiastočnú mobilizáciu branných síl, ktorá do určitej miery oddialila Hitlerovu snahu na obsadenie územia obývaného susedskými Nemcami v Čechách a snahu Horthyovského Maďarska o obsadenie južného územia Slovenska.

Určite si z vtedajších obyvateľov Čerhova ešte spomenú na historickú májovú noc, keď v priebehu niekoľkých hodín skoro jedna tretina mužov z dediny bola vystrojená a so zbraňou v ruke zaujala obranné postavenie na štátnej hranici medzi Čerhovom a Maďarskom.
Nakoľko situácia zo strany Nemecka a Maďarska sa naďalej zhoršovala, v septembri 1938 vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu záložníkov do 40 dokov veku. Každý občan z dediny, ktorého sa to týkalo, v priebehu 24 hodín od vyhlásenia sa poslušne hlásil k nástupu brannej povinnosti v určenom vojenskom útvare.

Mníchovská dohoda, ktorá sa uskutočnila o nás bez nás, rozhodla, že územie obývané sudetskými Nemcami musí ČSR odovzdať Nemecku. Podľa rozhodnutia Viedenskej arbitráže južné územie Slovenska bolo odstúpené Maďarsku. Takto sa aj čisto slovenská obec Čerhov dostala pod okupáciu fašistického Maďarska.

Okupácia Čerhova
Rok 1938 bol ďalšou veňmi nepríjemnou mimoriadnou udalosťou pre obyvateľov dediny. Bola to neočakávaná okupácia Čerhova maďarskou armádou v novembri 1938. Čisto slovenská dedina bola obsadená a pričlenená k Maďarsku. Hranica medzi Maďarskom a Slovenskom bola na polceste medzi dvoma susednými slovenskými dedinami Čerhovom a Veľatami. Bolo to jedno z najsmutnejších období pre obyvateľov dediny, keď po dvadsiatich rokoch slobody sa nanovo dostali do područia Maďarov. Veľmi ťažko to znášala mladá generácia, ktorá vyrástla už za prvej ČSR a po maďarsky nevedela. Obvatelia v dedine verili, že nemôže to tak dlho zostať, ale trvalo to do konca roku 1944.

Ani tento ťah Maďarom na pomaďarčenie dediny nevyšiel. Mladá generácia vedela dobre odlávať pomaďarčovaniu a tvrdo bojovala za svoje práva.

Symboly

Erb, vlajka a pečať obce Čerhov

Medzi symboly obce patria:
1. erb
2. vlajka
3. pečať

1. Erb obce
Erb obce Čerhov zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky je tvorený červeným štítom, kde je na zelenej pažiti striebroodetý muž v čižmách a klobúku, pravicou držiaci pod tuľajkou strieborný dvojzubý čakan na zlatom pravošikmom porisku, v ľavici so strieborným odvráteným kosákom na zlatej rukoväti.

2. Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo siedmych pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, zelenej, žltej, bielej, žltej, zelenej a červenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

3. Pečať
Z obdobia pred rokom 1918 sa zachovali tri odlišné druhy odtlačkov obecných pečiatok. Jeden je z roku 1789 s textom „Csörgő Tanács“ (Čerhov výbor), v prostriedku erb obce a rok 1789. Druhý z roku 1879 s textom „Csörgő kőzség pecséte“ (Čerhov obecná pečiatka), bez erbu a rok 1879. Odtlačok z roku 1789 bol použitý pre vypracovanie erbu obce Čerhov na súčasné pomery. Tretí odtlačok je z obdobia maďarskej okupácie dediny z roku 1939.
Na súčasnej pečati obce je vyobrazený erb obce, pod ktorým je umiestnený nápis Obec Čerhov.

Symboly obce Čerhov sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou C-104/02.

Prejsť na panel nástrojov